Do 30 -tky som sa zamiloval do konkurenčného skákania
Obsah
Mal som 32 rokov, kým som zdvihol švihadlo, ale okamžite som sa chytil. Miloval som ten pocit, keď som pumpoval svoju domácu hudbu a skákal 60 až 90 minút. Čoskoro som sa začal zúčastňovať súťaží v švihadle, ktoré som videl na ESPN-dokonca aj po diagnostikovaní sklerózy multiplex.
V roku 2015 som sa zúčastnil Arnold Classic, mojej prvej medzinárodnej súťaže-je to Super Bowl pre skákacie laná. Ale vo veku 48 rokov som súťažil so 17- až 21-ročnými, pretože v mojej vekovej kategórii neboli žiadni ďalší skokani. Pohľady, ktoré som dostal, keď som sa v ten vzrušujúci deň v Madride zaujal v športovom areáli-takmer ste ich mohli počuť premýšľať: „Čo tu robí staronový strážca?“ Nemyslel som si, že mám šancu. (Súvisiace: Prečo by ste o sebe mali začať myslieť ako na športovca)
30-sekundové rýchlostné skoky som zvládol aj po tom, čo som stratil kľučku, a v druhom prípade, keď došlo k dvojitej jazde (pri ktorej lano dvakrát prejde pod nohami), bol dav na mojej strane. Počul som, ako niekto hovorí: „Choď, dievča! Urob to pre veľké dievčatá!“ Použil som ich hlasné povzbudzovanie ako palivo, aby som sa dostal cez ďalšie dve vyčerpávajúce udalosti: minútové prechody a trojminútové skoky v rýchlosti. Moje nohy a telo boli po záverečnej crossoverovej štvorhre ako kašovité. (Súvisiace články: Toto lanové cvičenie na spaľovanie tukov spaľujúce vážne kalórie)
Na slávnostnom odovzdávaní cien bolo neskutočné počuť moje meno znova a znova: vyhral som štyri zlaté plus striebro. (Medaily boli pre moju vekovú skupinu nad 31 rokov, ale moje skóre by mi na väčšine podujatí vynieslo druhé miesto oproti 17- až 21-ročným.) „Deti, s ktorými som práve súťažil, skákali hore a dole pre mňa. Keď som zbieral medaily, chcel som povedať: „Nejde o vek ani veľkosť. Ide o vašu vôľu a schopnosti.“