Ako sa lieči syndróm vyhorenia
Obsah
Liečba syndrómu vyhorenia musí byť vedená psychológom alebo psychiatrom a zvyčajne sa uskutočňuje kombináciou liekov a terapií po dobu 1 až 3 mesiacov.
Syndróm vyhorenia, ku ktorému dochádza, keď sa jedinec cíti vyčerpaný v dôsledku nadmerného stresu spôsobeného prácou, vyžaduje, aby si pacient oddýchol, aby zmiernil príznaky, ako sú napríklad bolesti hlavy, palpitácie a bolesti svalov. Naučte sa, ako identifikovať príznaky syndrómu vyhorenia.
Psychologické ošetrenie
Psychologické ošetrenie u psychológa je veľmi dôležité pre tých, ktorí majú syndróm vyhorenia, pretože terapeut pomáha pacientovi nájsť stratégie na boj proti stresu. Konzultácie navyše poskytujú ľuďom čas na odvetranie a výmenu skúseností, ktoré pomáhajú zlepšiť sebapoznanie a získať väčšiu bezpečnosť pri ich práci.
Ďalej počas psychologickej liečby pacient nachádza určité stratégie
- Usporiadajte si prácu, napríklad znižovanie počtu hodín práce alebo úloh, za ktoré ste zodpovední;
- Zlepšiť socializáciu s priateľmi, byť rozptýlený od pracovného stresu;
- Robte relaxačné aktivity, napríklad tancovať, ísť do kina alebo von s priateľmi;
- Cvičenie, ako napríklad chôdza alebo pilates, aby sa uvoľnil nahromadený stres.
V ideálnom prípade by mal pacient robiť rôzne techniky súčasne, aby bolo zotavenie rýchlejšie a efektívnejšie.
Opravné prostriedky, ktoré sa dajú použiť
Pri liečbe syndrómu vyhorenia môže psychiater naznačiť príjem antidepresív, ako je napríklad sertralín alebo fluoxetín, ktoré majú pomôcť prekonať pocit menejcennosti a neschopnosti a získať sebadôveru, čo sú hlavné príznaky prejavujúce sa u ľudí so syndrómom vyhorenia.
Známky zlepšenia
Ak pacient so syndrómom vyhorenia urobí liečbu správne, môžu sa objaviť príznaky zlepšenia, ako napríklad vyšší výkon v práci, väčšia sebadôvera a zníženie frekvencie bolesti hlavy a únavy.
Pracovník navyše začína mať v práci väčší príjem, čo zvyšuje jeho pohodu.
Známky zhoršenia
Príznaky zhoršenia syndrómu vyhorenia sa objavia, keď jedinec nedodržiava odporúčanú liečbu a zahŕňa úplnú stratu motivácie v súvislosti so zamestnaním, ktorá končí častou absenciou a rozvojom gastrointestinálnych porúch, ako sú napríklad hnačky a zvracanie.
V najvážnejších prípadoch môže dôjsť u jedinca k depresii a bude pravdepodobne potrebné ho hospitalizovať, aby ho lekár mohol každý deň vyšetrovať.