Čo je syndróm vyhorenia, príznaky a liečba
Obsah
- Príznaky syndrómu vyhorenia
- Ako potvrdiť diagnózu
- Aká by mala byť liečba
- Možné komplikácie
- Ako sa vyhnúť
Syndróm vyhorenia alebo syndróm profesionálneho vyčerpania je situácia charakterizovaná fyzickým, emocionálnym alebo psychickým vyčerpaním, ktoré zvyčajne vzniká v dôsledku hromadenia stresu v práci alebo v súvislosti so štúdiami a vyskytuje sa častejšie u odborníkov, ktorí musia čeliť tlaku a neustálej napríklad učitelia alebo zdravotnícki pracovníci.
Pretože tento syndróm môže vyústiť do stavu hlbokej depresie, je veľmi dôležité podniknúť kroky na jeho zabránenie, najmä ak sa už začínajú objavovať prvé príznaky nadmerného stresu. V týchto prípadoch je mimoriadne dôležité konzultovať s psychológom, aby ste sa naučili, ako vyvinúť stratégie, ktoré pomôžu zmierniť neustály stres a tlak.
Príznaky syndrómu vyhorenia
Syndróm vyhorenia možno identifikovať častejšie u ľudí, ktorých práca zahŕňa kontakt s inými ľuďmi, napríklad s lekármi, zdravotnými sestrami, opatrovateľmi a učiteľmi, u ktorých sa môže vyvinúť rad príznakov, ako napríklad:
- Neustály pocit negativity: Je veľmi bežné, že ľudia, ktorí zažívajú tento syndróm, sú neustále negatívni, akoby nič nefungovalo.
- Fyzická a duševná únava: Ľudia so syndrómom vyhorenia zvyčajne trpia neustálou a nadmernou únavou, ktorú je ťažké zotaviť.
- Nedostatok vôle:Veľmi častým znakom tohto syndrómu je nedostatok motivácie a ochoty robiť spoločenské aktivity alebo byť s inými ľuďmi.
- Obtiažnosť koncentrácie: Pre ľudí môže byť tiež ťažké sústrediť sa na prácu, každodenné úlohy alebo jednoduchý rozhovor.
- Nedostatok energie: Jedným z príznakov, ktoré sa prejavujú pri syndróme vyhorenia, je nadmerná únava a nedostatok energie na udržanie zdravých návykov, ako je napríklad chodenie do posilňovne alebo pravidelný spánok.
- Pocit neschopnosti: Niektorí ľudia môžu mať pocit, že v práci a mimo nej nerobia dosť.
- Ťažkosti s rovnakými vecami: Je tiež normálne, že ľudia majú pocit, že už nemajú radi to isté, čo mali radi predtým, ako napríklad vykonávanie činnosti alebo športovanie.
- Uprednostnite potreby ostatných: Ľudia trpiaci syndrómom vyhorenia často uprednostňujú potreby iných.
- Náhle zmeny nálady: Ďalšou veľmi častou charakteristikou sú náhle zmeny nálady s mnohými obdobiami podráždenia.
- Izolácia: Kvôli všetkým týmto príznakom má človek tendenciu izolovať sa od dôležitých ľudí v jeho živote, napríklad od priateľov a rodiny.
Medzi ďalšie časté príznaky syndrómu vyhorenia patrí dlhé trvanie profesionálnych úloh, ako aj mnohonásobné chýbanie alebo meškanie do práce. Okrem toho je bežné, že počas dovolenky nepociťujete v tomto období rozkoš a vraciate sa do práce s pocitom, že ste stále unavení.
Aj keď sú najčastejšie príznaky psychologické, ľudia trpiaci syndrómom vyhorenia môžu tiež často trpieť napríklad bolesťami hlavy, palpitáciami, závratmi, problémami so spánkom, bolesťami svalov či dokonca prechladnutím.
Ako potvrdiť diagnózu
Osoba trpiaca syndrómom vyhorenia často nedokáže identifikovať všetky príznaky, a preto nemôže potvrdiť, že sa niečo deje. Ak teda existuje podozrenie, že by ste týmto problémom mohli trpieť, je vhodné požiadať o pomoc priateľa, člena rodiny alebo inú dôveryhodnú osobu, aby ste mohli správne identifikovať príznaky.
Avšak na stanovenie diagnózy a ďalšie pochybnosti je najlepšou cestou ísť s osobou blízkou psychológovi prediskutovať príznaky, identifikovať problém a viesť najvhodnejšiu liečbu. Počas relácie môže psychológ použiť aj dotazníkInventár vyhorenia Maslach (MBI), ktorej cieľom je identifikovať, kvantifikovať a definovať syndróm.
Vykonajte nasledujúci test a zistite, či máte syndróm vyhorenia:
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
- Nikdy
- Zriedka - párkrát do roka
- Niekedy - stáva sa to niekoľkokrát za mesiac
- Často - sa stáva viac ako raz týždenne
- Veľmi často - stáva sa to každý deň
Aká by mala byť liečba
Liečba syndrómu vyhorenia by mala byť vedená psychológom, zvyčajne sa však odporúčajú terapeutické sedenia, ktoré okrem zlepšenia sebaúcty a vývoja nástrojov na zvládanie stresu pomôžu zvýšiť vnímanie kontroly tvárou v tvár stresujúcim pracovným situáciám. Okrem toho je dôležité znížiť prepracovanosť alebo štúdium a reorganizovať náročnejšie ciele, ktoré ste si naplánovali.
Ak však príznaky pretrvávajú, môže psychológ odporučiť psychiatrovi, aby začal užívať antidepresíva, napríklad sertralín alebo fluoxetín. Pochopte, ako sa lieči syndróm vyhorenia.
Možné komplikácie
Ľudia, ktorí majú syndróm vyhorenia, môžu mať komplikácie a následky, keď nezačnú liečbu, pretože syndróm môže zasahovať do niekoľkých oblastí života, ako je fyzická, pracovná, rodinná a sociálna oblasť, a tiež môže existovať vyššia šanca na rozvoj cukrovky, vysoká napríklad krvný tlak, bolesti svalov, hlavy a depresívne príznaky.
Tieto následky môžu vyžadovať, aby bol človek prijatý do nemocnice kvôli liečeniu príznakov.
Ako sa vyhnúť
Kedykoľvek sa objavia prvé príznaky syndrómu vyhorenia, je dôležité zamerať sa na stratégie, ktoré pomáhajú znižovať stres, ako napríklad:
- Stanovte si malé ciele v profesionálnom a osobnom živote;
- Zúčastnite sa leňošeniar s priateľmi a rodinou;
- Robte činnosti, ktoré „uniknú“ dennej rutine, ako je prechádzka, jedlo v reštaurácii alebo návšteva kina;
- Vyvarujte sa kontaktu s „negatívnymi“ ľuďmi ktorí sa neustále sťažujú na druhých a pracujú;
- Chatujte s niekým, komu dôverujete o tom, čo cítiš.
Okrem toho cvičenie, ako napríklad chôdza, beh alebo chodenie do posilňovne, najmenej 30 minút denne, tiež pomáha zmierniť tlak a zvýšiť produkciu neurotransmiterov, ktoré zvyšujú pocit pohody. Preto aj keď je chuť na cvičenie veľmi nízka, malo by sa trvať na cvičení, napríklad pozvať kamaráta na prechádzku alebo jazdu na bicykli.